Chorvátsko Škodou 120
Do Chorvátska k moru jazdí naša rodina od doby, kedy sme s bratom ešte nosili plienky (samozrejme látkové). Neviem ako vás, ale mňa pri spomienke na naše prvé dovolenky okrem úsmevu na tvári poleje studený pot (za rodičov). Do dneška nechápem, kde na tie každoročné letné presuny brali energiu a trpezlivosť.
Tu je naša rodinná rekreačná evolúcia:
Rok 1989
Ubytovanie: látkový stan „Áčko“
Dátum: 11. 7. 1989, dopoludia
Miesto: Baška Voda, kemp Baško Polje
To je pech! Už druhý deň nám prší. Obvykle pri mori nie je dážď tak vytrvalý, ale čo sa dá robiť. Na poludnie už otcovi nezostáva, než zohnať lopatu a začať kopať okolo nášho požičaného látkového stanu v tvare písmena A priekopu – v ľavom hornom rohu už poriadne zateká.
Od mamy sme s bratom dostali striktný zákaz dotýkať sa stien stanu (potom totiž ešte len začne poriadna potopa). Asi tušíte, ako to dopadlo a ako sa potom tiež pekne červenali naše zadky.
Dovolenky pod stanom (teda pod tými, ktoré sa vtedy dali zohnať) skrátka neboli nič moc. Vnútri tma ako v banskej šachte. Miesta pre dve neustále sa pošťuchujíce deti, dvoch rodičov a batožinu bolo rovnako málo, ako v tej Škode 120, ktorou sme sa na miesto dovolenky celú noc a deň trepali (vtedy ešte nebola diaľnica). Ako deti sme si to samozrejme skvele užívali a všetko bolo náramné dobrodružstvo. Pochybujem ale, že to takto vnímali aj naši rodičia…
Rok 1995
Ubytovanie: karavan „Treska“
Dátum: 15. 8. 1995, neskoré popoludnie
Miesto: Poreč, kemp Bijela Uvala
V ohromnom kempe si prenajímame rovno celú parcelu s výhľadom na more. To je flek páni!
Susedia zo západného Nemecka (v najnovšom modeli 5-metrového ladného karavanu s Mercedesom) sa nestačili čudovať. Za jedno popoludnie vedľa nich na ihrisku okrem „nového“ auta (Lada) a starého karavanu vyrástol ešte aj po domácky robený prístrešok (rozumej: každý pes, iná ves), vonkajšia sprcha, zástena na prenosné WC, veľký nafukovací čln, rybárske potreby, bráchov nový stan a ďalšie množstvo nutných „vychytávok“ pre dovolenku snov.
Viac miesta v aute a v pojazdnom domčeku znamenalo aj možnosť vziať si so sebou viac jedla. Mamka zavárala vyprážané rezne do pohárov niekoľko dní. Nechýbala ani kompletná výbava na pečenie, takže popoludní sme mávali na olovrant aj domácu bábovku (vyrábanú na panvičke – áno, naozaj sa to dá). Pre nás s bratom opäť skvelá dovolenka. Otec sa síce v karavane už nevošiel do postele (boli tam len tri), takže musel spať na zemi, ale tvrdil, že mu to nevadí. Zato mama neskrývala svoje túžby po tom, ísť niekedy na dovolenku, na ktorú nebude musieť baliť dve deti, manžela, seba a k tomu ešte chystať kompletnú zásobu jedla pre celú rodinu.
Rok 1997
Ubytovanie: priestorný stan cestovnej kancelárie s vybavenou kuchynkou
Dátum: 9. 7. 1997, večer
Miesto: Vodice, kemp Imperial
Mamke sa takmer plní sen. S bratom už sa zbalíme sami. Ideme busom, takže je tu aj obmedzenie na množstvo vecí a jedla, ktoré si každý môže vziať so sebou. Naši si slastne užívajú dva dni dovolenky navyše (už nemusia prvý deň tráviť hľadaním vhodného miesta na kempovanie, všetko stavať a posledný deň potom starostlivo baliť, aby sme sa „vošli“ i naspäť). S bratom sme si našli kamarátov už po ceste v buse, takže nočné úteky na najbližšie diskotéky sú hromadného razenia. Rovnako ako následné zarachy, keď to prasklo.
Rok 1999
Ubytovanie: apartmány Paško
Dátum: 20. 7. 1999
Miesto: Primošten
S bratom sme len krôčik od toho dostať vodičák a sme konečne na dovolenke sami – teda skoro. Máme svoju vlastnú izbu. Rodičia asi tušia, že nebude dlho trvať a spoločnému týždňu pri mori bude koniec, a tak sa vytiahli. Apartmán je priestranný s dvoma spálňami a obývacou izbou s kuchyňou. Nutné dodať, že vlastná kúpeľňa je vlastná kúpeľňa. Mama už nie je prilepená ku sporáku – párkrát sme boli aj na večeri v miestnych reštauráciách. Všetci si upravujeme predstavu o tom, ako by mala vyzerať dovolenka – takto!
Rok 2011
Ubytovanie: resort Centinera***
Dátum: 11. 8. 2011
Miesto: Pula-Banjole, Istria
Karta sa obrátila. Bláznivých a dlhých prázdnin plných cestovania sme si s bratom a kamarátmi na vysokých školách užili až až. Pár rokov v zamestnaní síce prinieslo viac peňazí než študentské brigády, ale zase menej času. Človek tak viac váži, s kým ho strávi. Mali sme jasno. Tentoraz berieme na dovolenku rodičov my. Mama bola nadšením bez seba. Zvlášť potom, čo zistila, že budeme mať plnú penziu, takže kuchyňu týždeň ani neuvidí ani nezacíti. Otec si išiel kúpiť novú košeľu a kraťasy, aby nám vraj nerobil hanbu. Na konci týždňa boli naši tak nadšení, že si sľúbili, že keď to len trochu pôjde, budú už jazdiť len na takéto bezstarostné dovolenky so všetkým!
PS: S manželom sme si tento rok zaobstarali veľký stan. Zhodli sme sa, že je len na túry. Dúfam, že to tak zostane a nie, že sa pristihneme na začiatku opakujúceho sa cyklu dovoleniek pod stanom… no, aspoň sú tie nové kvalitnejšie… keby náhodou ;-)